04. 07. 2020
Balzam na dušu v odtieňoch kávy
Kamila a Stanislav dospeli do štádia, kedy potrebujú mať, ako hovorievali babičky, "ruky v hline." Ich pracovná náplň je stále dosť rušná, majú veľa zamestnancov, tri dcéry, z ktorých najmladšia má len pár týždňov, a bývaním v nízkoenergetickom dome na kraji Teplíc, v ktorom sa stráca hranica medzi interiérom a exteriérom, si podľa vlastných slov splnili sen.
Dnes trávia väčšinu voľného času vonku, či už na záhrade alebo prechádzkami po okolí, oveľa viac odpočívajú a neprestáva ich prekvapovať, ako veľmi sa ich život ukľudnil. Na prvý pohľad vás zaujme citlivé, jemné a napriek tomu nápadité a osviežujúce farebné ladenie, ktoré prestupuje jednotlivými časťami domu aj jeho bezprostredného okolia.
Obaja sme boli pred stavbou laici bez skúseností, ale napriek tomu sme chceli mať všetko podľa svojich predstáv, takže aj keď sme si na pomoc prizvali projektanta, dizajnérku a záhradného architekta, v období príprav sme výberom strávili veľa času. Spätne je ale jasné, že pomoc odborníkov je neoceniteľná a každá ich rada nám veľa času i nákladov pomohla ušetriť.
Dom navrhol náš rodinný priateľ František. Keď videl pozemok v tvare dvojitého lichobežníka, so sklonom do dvoch smerov, existujúci tvar domu ho napadol ako prvý. Hovoríme tomu "rožok." Dom sem perfektne zapadol, kraje pozemku lícujú s hranami domu, takže priestor pôsobí veľmi organicky a čisto.
Cesta k farebnej harmónii
Vedeli sme, že chceme dom, ktorý nebude podliehať módnym vlnám. V jednoduchosti je krása. Zvolili sme prírodné farby a materiály, vrátane bridlicového obkladu na inak svetlo šedej fasáde, kontrastné tmavú strechu i okná a kvôli súladu s okolitou prírodou gaštanovo hnedú farbu dreva. Vedeli sme, že v exteriéri bude dosť pohľadových drevených prvkov, takže bolo jasné, že v rovnakom dizajne musí byť aj plot. Ostatné sa odvíjalo postupne. 
Dizajnérka Blanka Běhounková navrhla miesto čiernej strechy jemnejšiu antracitovú, s ňou sme zladili aj farbu plastových okien - o drevených nás nikto nepresvedčil, že by boli lepšie.
Farby exteriéru by sa mali odrážať v interiéri, takže aj vo vnútri sme volili prírodné farby v tlmenejších odtieňoch, len tu a tam doplnené kontrastujúcim prvkom. V interiéri sme začali kuchyňou, ktorá je v obývacom priestore dominantná - akonáhle sme sa zhodli na farbe cappuccino, svetlé podlahy už boli jasnou voľbou. V celom dome okrem spální je podlaha jednotná. Chceli sme vinyl - nezničiteľnú, krásnu krytinu z jednotlivých kaziet, ktoré je možné v prípade potreby ľahko vymeniť. Len pred sedačkou v obývačke je časť drevenej podlahy, opäť tón v tóne. 
Čo sa týka vybavenia, postupne sme riešili miestnosť po miestnosti tak, aby všetko do seba zapadalo. Občas nás prepadali pochybnosti, ale vždy sa ukázalo, že vďaka 3D modelu, v ktorom sme mali možnosť si prezrieť jednotlivé zariaďovacie predmety v kontexte celého interiéru, spolu všetko ladí.
Premyslené pohodlie
Čo sa týka dispozície, chceli sme, aby zodpovedala nášmu životnému štýlu. Obývaciu izbu v jednom otvorenom priestore s kuchyňou a jedálňou sme zvolili preto, aby Kamila nebola zavretá v kuchyni. Trvali sme na veľkom jedálenskom stole, sami sme si ho navrhli a konštrukciu nechali vyrobiť vo vlastnej továrni na spracovanie tenkých plechov. Ale dnes je rovnako hlavná komunikačná zóna barového sedenia na hranici medzi obývačkou a kuchyňou - raňajky, desiaty a niekedy aj večere sa odohrávajú práve tu. 
Dôležité pre nás bolo prepojenie vnútorného obývacieho priestoru s terasou s vyhrievaným bazénom. Celý deň je kam si sadnúť do tieňa. Na pomoc sme si pri plánovaní vzali program, ktorý umožňuje nasimulovať, kam svieti slnko v priebehu celého roka, v ktorúkoľvek dennú dobu. Posuvné francúzske okná na terasu máme otvorená prakticky stále, čo bolo aj jedným z dôvodov, prečo sme stavali dom v nízkoenergetickom a nie pasívnom štandarde. Druhým dôvodom bolo to, že sme mali dôveru v stavebnej konštrukcii, ktorá pre nás aj v "len" nízkoenergetickom prevedení funguje výborne.
Jednou z výhod nášho rohového pozemku je to, že z každého miesta máme výhľad na hory,zeleň a nechceli sme si ho kaziť záclonami ani závesmi. Okenné tabule majú antireflexnú úpravu, takže svetlo aj teplo sa odráža a interiér sa neprehrieva. Keď zasvieti slniečko, sklo sa zatmie a dovnútra nie je skoro vidieť.
Rannú kávu vychutnávame na schodoch terasy orientovanej na východ, v pozadí s panorámou hradu Doubravka. Pri večernom poháriku vína sedávame na protiľahlej strane s výhľadom na Slnko zapadajúce za vrch Bouřňák. Terasa so schodmi bola napoly prianím, napoly chytrým riešením. Chceli sme ju mať v rovine s obývačkou a so schodmi do záhrady, pretože na nich každý rád sedáva. Kvôli tomu, že pozemok má spád na dve strany, sa zvyšovala základová doska nad úroveň terénu a výsledok je viac než vydarený. 
Funkcie pre pokoj duše
Výhodou 3D projekcie pred výstavbou bolo, že sa všetok nábytok navrhol dopredu, tým pádom je každý centimeter v dome pripravený na využitie. Zatiaľ čo v obývacej izbe a jedálni nie je okrem sedenia a stolov takmer žiadny nábytok, všade inde je úložných priestorov viac ako dosť. Na povalu, do ktorej sa stúpa z chodby po sťahovacích schodíkoch, je miestnosť o rozlohe asi 25 m2 s policami, ktorá slúži ako sklad sezónnych vecí. A napríklad úložné priestory v zádverí sú aj po roku bývania zatiaľ poloprázdne.
Čo sa týka úložných priestorov týka, začali sme naivne s variantom, že nebudeme stavať garáž. Zdá sa nám ako zbytočný luxus parkovať auto v miestnosti, ktorá stojí rovnako alebo takmer rovnako ako obývačka. Technickú miestnosť sme zväčšovali. Dôvodom bola nízka kapacita pre šesť bicyklov (Stanislav je veľmi úspešný cyklista). Podľa nákresu miestnosti sa zmestili, ale okrem nich už nič. Takže sme nakoniec ustúpili a do prednej časti garáže sme okrem bicyklov umiestnili aj malú dielňu, do zadnej potom saunu so sprchou a vonkajšiu vírivku
Aj s vírivkou a saunou o tretinu menej za energie
Hoci tu je všetko na elektrinu, vrátane sauny a trvalo vyhrievaného bazéna aj vírivky, energie nás stoja o tretinu menej ako v pôvodnom byte o rozlohe 130 m2 v nájomnom dome.
V celom dome je podlahové kúrenie. Najprv sme k nemu nemali veľkú dôveru a považovali sme ho za investíciu navyše, ale presvedčilo nás, že sa dá kúriť aj nižšou teplotou a radiátory nezaberajú miesto. Dnes vlastne vykurujeme len detské izby, v spálni máme radšej zimu, aj keď s nami spí najmladšia mesačná dcéra.
Pre tepelnú pohodu nám v zime stačí priložiť dve tri polienka do krbu a teplota rýchlo vystúpi na 25 - 26 ° C. Potom obývačka postupne chladne až do rána, kedy je tu opäť príjemných 21 ° C. V letných horúčavách zase príjemnú vnútornú teplotu dobre udržia vonkajšie hliníkové zatmievacie rolety, v izbách málokedy stúpne teplota nad 23 °C.
článok vyšiel na webe mojdom.zoznam.sk
pripravila Agáta Jankovská, foto Martin Zeman
